Zapadá slnko za hory,
vášeň rozlieva sa na nebi,
v povetrí znie hudba klavíra,
nič zvláštne,
iba hudba klavíra,
vychadzajúca zo srdca
prichádza do srdca,
ktoré ju prijíma,
ani nevie ako,
nevyhľadáva ju.
Má strach,
v duši sa objavuje trpká spomienka,
sklamanie.
Ako zabudnúť?
Ponúka sa nový, iný začiatok,
Existuje vôbec niekto?
Nie je to azda iba zdanie
alebo želanie niekoho
tretieho?
V čom spočíva čaro noci?
Duša sa otvára ped svetom,
vypúšťa pocity, myšlienky,
ktoré chcú byť nasledujúci deň
zabudnuté...
Prečo?
Otázka, vystrelujúca zo srdca,
no zároveň ju vysiela mozog.
Prečo nefunguje
buď iba srdce
alebo len mozog?
Nedokážu spolupracovať,
nechcú harmóniu,
každý chce svoje.
Ale veď patria nám,
tak prečo teda trpíme.
Ľadová kráľovná,
zabudni na city,
nasleduj múdrosť,
nedovoľ
LÁSKU!
