Tak uz je to nejaky tyzden,co som za velkou mlakou a ako prve som sa naucila prave tuto frazu...a prave v tejto chvili si kladiem tuto otazku..
Co sa deje??....zajdem si na pokec,aby som som si skontrolovala postu a zrazu sa najdem,ako si pozeram fotky dubnickych teenagerov - mojich rovesnikov...a vidim,ako sme sa vsetci zmenili...to uz ani nie su teenageri,ale dospievajuci a predovsetkym dospeli ludia...kazdy z nas uz ide svojou cestou..uz tu nie su tie casy,ked sme sa stretavali na zmrzline...urobili si prechadzku po celom meste a stretli ostatne partie...a vtedy mi vobec neprislo na mysel,ze raz budem celkom inde ako v mojom malom mestecku s tymi starymi, znamymi tvarami...ale naozaj precitlivenou sa stavam,ked narazam na fotky ludi, s ktorymi som stravila 8 nezabudnutelných rokov...naozaj netusim,kedy nastane chvila,ked mi nebudu stekat slzy po tvari pri spomienke na strednu...ani fotku na pokeci som si stale nezmenila, hoci uz vyzeram celkom inak...jednoducho sa mi nechce...je to fotka z tabla a mozno to je dokaz toho,ze nechcem zabudnut, ze pri pohlade na nu mam stale pocit,ze chodim na dubnicky gympel a nestudujem skoro 400 kilometrov od svojich usmevnych spomienok...
Ja viem,cas sa neda vratit...a tiez viem,ze uz sa neocitnem v takej partii,v akej som exisotvala...avsak na druhej strane viem,ze aj ja musim kracat svojou cestou..tou, ktoru som si vybrala a nepoddavat sa chvilkovej melancholii, ktora vo mne opat vyvolava myslienku vykaslat sa na vsetko a vratit sa domov..pretoze aj keby som ja zmenila smer, ostatni ho uz nezmenia...
P.S. Chybate mi... ..
5. jún 2007 o 01:08
Páči sa: 0x
Prečítané: 909x
Hi man, what´s up?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)